KAM ZA JASKYŇAMI NA SLOVENSKU?
Najznámejšia a najnavštevovanejšia jaskyňa Slovenska sa nachádza uprostred Demänovskej doliny na severnom úpätí Nízkych Tatier. Je súčasťou najdlhšieho jaskynného systému na území Slovenska, ktorý sa nielen vďaka svojim rozmerom stal národnou prírodnou pamiatkou. Jaskyňu zdobí unikátna kvapľová výzdoba, ktorá ju zaraďuje medzi najkrajšie v Európe. Návštevníkom sú k dispozícii dve prehliadkové trasy. Dlhý okruh meria 2 150 metrov a jeho prehliadka trvá 100 minút. Tradičný okruh prejdete za hodinu a jeho dĺžka je 1 150 metrov. Medzi najzaujímavejšie úkazy, ktoré môžete obdivovať, patrí napríklad nevysychavý vodopád padajúci zo stropu, tzv. večný dážď.
Ďalším obľúbeným výletným cieľom je jaskyňa Domica v juhozápadnej časti Slovenského krasu. Jaskyňa je súčasťou rozsiahleho jaskynného systé- mu, ktorý zasahuje až do Maďarska. Na Slovensku si môžete prehliadnuť len štvrtinu jej plochy. Vďaka kvapľovej výzdobe s množstvom stalagmitov a stalaktitov si jaskyňa vyslúžila zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Okrem klasického prehliadkového okruhu sa dá zvoliť i okruh s plavbou po podzemných vodách. Pripravte sa tak na nezabudnuteľný zážitok, pri ktorom prebrázdite podzemné priestory na loďke po toku s mytologickým názvom Styx.
Aj táto kvapľová kráska si vyslúžila miesto v Zozname svetového dedičstva UNESCO. Nájdeme ju me- dzi Rožňavou a Plešivcom v Slovenskom krase. Návštevníkov lákajú predovšetkým tzv. tenké sintrové brčká, dosahujúce dĺžku až tri metre. V niektorých miestach sú brčká tak blízko pri sebe, že vytvárajú dojem kamenného dažďa. Ich sfarbenie závisí od kombinácie oxidov mangánu a železa. Ďalším lákadlom sú kvaple rôznych tvarov a farieb. Nájdeme tu napríklad Sieň Hirošima, ktorá si svoj názov vyslúžila pre stalagnát pripomínajúci atómový hríb. Za pozornosť rozhodne stojí i Mramorová sieň, ktorej kužeľovité stalagmity pripomínajú mraveniská z tropických krajín. V jaskyni sú mimoriadne priaznivé mikroklimatické pomery. Preto sa od roku 1968 využívala pri liečbe prevažne respiračných ochorení.
Táto jaskyňa, ktorú nájdeme v Slovenskom raji, sa pýši hneď niekoľkými superlatívmi. Vďaka svojej dĺžke (1 232 metrov) a hĺbke (112 metrov) patrí medzi najväčšie ľadové jaskyne na svete. Zároveň je najnižšie položenou ľadovcovou jaskyňou na svete. Chlad sa v nej udržuje pre jedinečný tvar, ktorý od vchodu klesá. V jej vnútri sa tak udržuje vzduch s teplotou pod bodom mrazu počas celého roka a unikátna ľadová výzdoba sa nemení. Môžete si tu prezrieť napríklad mohutné ľadové vodopády a stĺpy vo Veľkej sieni, kde hrúbka ľadu miestami dosahuje až 25 metrov. K zaujímavostiam tejto jaskyne patrí, že v roku 1882 sa stala prvou elektricky osvetlenou jaskyňou v Uhorsku. Až do roku 1946 bola verejnosti sprístupnená i na korčuľovanie počas leta a dokonca tu v lete trénoval aj známy československý krasokorčuliar Karol Divín.
Ďalšou jaskyňou, ktorú nájdeme na Zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO, je Ochtinská aragonitová jaskyňa v Slovenskom rudohorí. Patrí do trojice unikátnych aragonitových jaskýň na svete a v Európe je jediná svojho druhu! Dve ďalšie nájdeme až v ďalekom Mexiku a v Argentíne. V Ochtinskej aragonitovej jaskyni sa nachádza 230 metrov verejne sprístupnených chodieb s aragonitovou výzdobou v obličkovitej, ihlicovitej či špirálovitej forme. Medzi najstaršie miestne aragonity patrí 138 tisíc rokov stará obličkovitá generácia, ktorá vznikla pôsobením atmosférických vôd v kryštalických vápencoch. Vrcholom prehliadky je návšteva siene s názvom Mliečna dráha, ktorej strop pokrývajú biele trsy aragonitu, žiariace vo svetle lámp ako hviezdy na nočnej oblohe.
6.DEMÄNOVSKÁ ĽADOVÁ JASKYŇA
Medzi najstaršie známe európske jaskyne patrí Demänovská jaskyňa, ktorá sa nachádza na severe Demänovskej doliny. Priamo k jej vchodu vedie náučná cestička. Návštevníci môžu obdivovať výzdobu z kvapľov, ľadovcových stĺpov, vodopádov i prízemného ľadu. Podľa jeho hrúbky speleológovia odhadujú, že sa miestna ľadová výplň vytvorila pred 400 – 500 rokmi. V jaskyni žije desať druhov netopierov a v minulosti ju obývali aj jaskynné medvede. Obrovské kosti prehistorického zvieraťa pripisovali vydesení návštevníci drakom, a tak mala jaskyňa v minulosti i názov „Dračia jaskyňa“.
